Prečo sa do Ameriky rada vraciam

Autor: Gabriela Viňanská | 21.7.2020 o 10:06 | (upravené 21.7.2020 o 16:32) Karma článku: 7,85 | Prečítané:  1831x

Posledných 6 rokov cestujem do USA pravidelne a za ten čas som mala možnosť vidieť celkom zblízka ako táto krajina funguje. Je to môj subjektívny pohľad na vec, s ktorým sa môžete stotožniť alebo naopak nesúhlasiť.

Je to síce obrovská krajina s 50 štátmi, z ktorých každý je svojim spôsobom iný, bohatší alebo chudobnejší, mestský alebo vidiecky, starší alebo mladší. Ameriku nemám precestovanú a preto by som si určite nedovolila poskytnúť dôkladný opis a porovnanie, mojim cieľom je načrtnúť zopár vecí, ktoré sa mi na Amerike naozaj páčia a pre ktoré tu rada chodím. 

Americký úsmev

Kto by nepoznal z televízie typický americký úsmev s bezchybnými bielymi zubami? Realita je podľa mňa vcelku podobná, je pravda, že Američania sa o svoje zuby starajú oveľa viac než Slováci alebo Francúzi. Môj obdiv si americký úsmev ale nezískal bielymi zubami, ale tým, že Američania sú naozaj prívetiví a usmievajú sa veľmi často. Usmejú sa na vás na ulici, v obchode, v reštaurácii, na ihrisku alebo kdekoľvek inde. Pri platení v obchode sa s vami radi porozprávajú a na ulici sa vždy odzravia. Mnohí hovoria, že americký úsmev je falošný a nemyslia to úprimne. Pravdupovediac, nečakám, že za tým úsmevom bude niečo hlboké a že sa o vás skutočne zaujímajú, je ale mnohokrát príjemnešie, ak nemáte pocit ignorácie a ľudia voči vám pôsobia pozitívne.

Parky a detské ihriská

V akejkoľvek štvrti bývate, stále nájdete na okolí park alebo detské ihrisko. Pre deti je to naozaj super, pretože nemusíte chodiť ďaleko na to, aby ste našli 3-4 hojdačky, obyčajný kolotoč alebo si zahrali basketbal. Preliezky nie sú staré a polámané a aj v tých horších štvrtiach sa nájdu lepšie udržiavané ihriská ako v našich takmer najlepších. Pravdou síce je, že detí na ihriskách je tu menej než u nás. To by som popísala skôr v zozname vecí, ktoré mi na tejto kultúre vadia. V každom prípade je príjemné nájsť pekné detské ihrisko aj bez toho, aby sme niekam cestovali autom.

Nápomocní ľudia

Ide to pravdepodobne ruka v ruke s americkým úsmevom, všeobecne tu považujem ľudí za veľmi nápomocných. Na ulici vám radi pomôžu, podržia dvere alebo prenesú kočiar. Pred dvoma rokmi, na predmestí Washingtonu, keď mal môj syn 4 roky a dostal väčší bicykel, rozhodli sme sa ho ísť vyskúšať. Ja som však za ním nestíhala a do piatich minút bol asi o 300 metrov predo mnou. Cyklistická cesta bola neďaleko cesty s autami. Syn vedel, že sa má zastaviť na semaforoch, ale viem si predstaviť, že ak niekto videl štvorročné dieťa samo na bicykli, musel to byť šokujúci pohľad. Dokedy som k nemu dobehla, už pri ňom stál policajt, ktorého zavolali z okoloidúceho auta. Policajt bol veľmi milý, ja udychčaná a nahnevaná, keď som k nemu konečne dobehla, ale užasnutá z rýchlosti akou ľudia zareagovali a ako rýchlo sa tam policajt dostavil. Nemám pocit, že u nás by to bolo rovnako.

Do obchodu v teplákoch

Som zástancom klasického dress codu, nerada vidím farebné ponožky s oblekom alebo nové farebné kombinácie, ktoré sú momentálne trendy na pracovisku. V bežnom živote si ale na oblečení až tak nepotrpím, resp. mám obdobia a príležitosti, kedy mi na tom záleží viac a kedy menej. Oblečenie je v Amerike veľmi zaujímavá téma. Ak sa pýtate aký majú Američania štýl obliekania, tak by som povedala, že v podstate asi žiadny. Bez urážky, ale ak by sme Američanov porovnali s Francúzmi, tak je to úplne iná dimenzia. Čo sa ale mne na Amerike páči, je, že nemajú problém vyjsť na ulicu v čomkoľvek chcú. Či ste chudý alebo tučný, je to úplne jedno čo si na seba dáte. Nikto na vás na ulici nebude kvôli tomu zazerať alebo vám dá dôvod cítiť sa nepohodlne. Tento pocit na Slovensku vôbec nemám. Ľudia si dajú záležať, aby sa do obchodného centra obliekli slušne a nešli náhodou v teplákoch. Uznávam síce, že tepláková kultúra už prichádza aj k nám a postupne sa to mení. Hlavné však je, že väčšina z nás, Slovákov, sa nevyhne občasnému komentovaniu, posudzovaniu a porovnávaniu typu: Preboha, to čo má na sebe?!

Infraštruktúra

Cesty, obchody, nemocnice, školy sú tu na podstatne vyššej úrovni ako u nás. Cesty nie sú rozbité, obchody sú čisté a upravené, nemocnice kvalitne vybavené a školy nepopísané grafitmi. Nikdy som nepochopila, prečo majú u nás niektorí jedinci takú silnú potrebu ničiť verejný majetok a nechávať všade svoje podpisy. Nie je to len u nás na Slovensku, ale aj v iných európskych krajinách. Je naozaj smutné, že sa so sklopenými ušami zmierime s tým, ako vyzerajú naše verejné budovy a nikto z nás to nerieši. Teda možno to aj rieši, len sa to bohužiaľ zatiaľ nepremietlo do vzhľadu mnohých popísaných objektov. Raz za čas neslušné nápisy premaľujeme a potom už len čakáme, kedy sa tam objavia znova. V Amerike je príjemné prechádzať sa po čistých uliciach a upravených verejných priestranstvách.

Šport

Prvýkrát som videla baseballový zápas pred šiestimi rokmi. Nebola som úplne nadšená ísť na štadión s 10 mesačným dieťaťom a 37 000 divákmi. O baseballe som veľa nevedela a až po tomto zápase som pochopila aký príjemný rodinný šport baseball je. 37 000 ľudí úplne civilizovane na štadión prišlo a aj z neho odišlo. Množstvo rodín s deťmi, malí i veľkí, s hot dogmi a pivkom v ruke sme si vychutnávali nedeľné popoludnie. A to bez akýchkoľvek nadávok z horných alebo spodných radov. Baseball je na môj vkus celkom dlhý a trochu nudný, ale všetko okolo určite stojí za to. A ešte ak tam idete s rodinou alebo priateľmi, je to naozaj príjemný zážitok. Rovnaký pocit som mala z basketbalu. Sprievodný program a rozhadzovanie tričiek bolo miestami lepšie ako samotný zápas, ale opäť super zážitok. Nehovoriac o tom, že to bol univerzitný baketbal, ktorý je v Amerike veľmi sledovaný a obľúbený. Na americkom futbale ani hokeji som zatiaľ nebola. V priamom prenose som mala možnosť vidieť ešte box a wrestling. Z tejto skúsenosti sa ešte stále spamätávam... Toto leto bohužiaľ žiadne športové podujatia nebude možné navštíviť, keďže sú všetky zápasy zrušené alebo sa hrajú bez divákov.

Verejné toalety a fontány s pitnou vodou

V tomto je Amerika úplne naj. Kdekoľvek idete nemusíte sa obávať, že ostanete bez vody alebo budete musieť hľadať najbližšie kríky, keď sa u vás objavia primárne potreby. V akomkoľvek väčšom obchode alebo v potravinách nájdete toalety. Tie sú taktiež na uliciach, v metre, na pláži, proste všade. Záleží v akej štvrti sa nachádzate, ale väčšina toaliet je v obdivuhodnom stave, s mydlom a toaletným papierom, čo u nás nebýva zvykom ani v nemocniciach, nie to na ulici. Všetky toalety sú samozrejme zadarmo, opäť obrovské plus. Podobne je to aj s fontánkami na pitnú vodu. Dokonca sú takmer všetky funkčné.

Múzeá a galérie

Amerika je krajinou obrovských možností. Ak milujete prírodu, idete do národných parkov, ak máte radšej ruch mesta, môžete sa ísť túlať medzi mrakodrapmi, ak máte radi múzeá a galérie, môžete ísť kdekoľvek, pretože všade nejaké nájdete. Ja som mala možnosť stráviť viac času vo Washingtone, kde je múzeí veľa a k tomu je väčšina z nich zadarmo. Museum of natural history, Air and space museum, Postal museum, Building museum a iné boli naozaj zážitkom pre deti aj pre dospelých. V iných mestách a štátoch to už bolo náročnejsie, keďže múzeá boli platené a už je to väčší zásah do rodinného rozpočtu. Momentálne sú niektoré múzeá zatvorené a len postupne sa opäť otvárajú. Niektoré pri znovuotvorení ponúkajú výhodnejšie ceny alebo dokonca vstup zdarma, čo sa naozaj oplatí, ak ich chcete navštíviť viac.

 

Po múzeách a galériách sa v zozname zastavím a postupne sa preorientujem na veci, ktoré mi v Amerike vadia a vedela by som si ich ľahko odmyslieť. Je ich určite dosť, je možné že zoznam bude trochu dlhší ako sú americké pozitíva, ale ako som spomínala na začiatku, je to vec subjektívneho názoru. Toto bol môj uhol pohľadu, prečo sa rada do Ameriky vraciam a prečo mám túto krajinu rada.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?